Nervové štruktúry chrbtice
Nervy riadia telesné funkcie vrátane životne dôležitých orgánov citlivosti a pohybu. Nervový systém prijíma informácie a spúšťa príslušnú odpoveď. Tento proces je ovplyvnený vnútornými a vonkajšími faktormi.
Nervy sledujú dráhy a prechádzajú cez spoje, ktoré nazývame synapsy. Zjednodušene, jedná sa o komplexný komunikačný proces medzi nervami, ktorý je riadený chemickými a/alebo elektrickými zmenami.
Centrálny nervový systém
Centrálny nervový systém sa skladá z mozgu a miechy. Tento systém riadi motorické reakcie organizmu, koordinuje pohyb, rovnováhu, ako aj životne dôležité funkcie tela a závisí od neho celé vedomie človeka.
Obsahuje 31 párov miechových nervov, ktoré prechádzajú pozdĺž chrbtice. Každý z týchto nervov obsahuje senzoricky (týkajúci sa citlivosti) a motorický (pohybový) axón, teda výbežok nerovvej bunky. Informácie, ktoré prichádzajú z ľavej polovice miechy prechádzajú do pravej polovice mozgu a opačne.
Miecha predstavuje dráhu, ktorou sa šíria informácie do mozgu. Tie prichádzajú z tzv. receptorov – koža, ústa, oči a pod. Z mozgu potom idú informácie k tzv. efektorom – svalom.
Inými slovami, miecha zaisťuje komunikáciu medzi mozgom a periférnymi nervami.
Periférny nervový systém
Periférny nervový systém zahŕňa somatický nervový systém a autonómny nervový systém. Periférne nervy prenášajú signály z centrálnej nervovej sústavy k orgánom a svalom alebo naopak, privádzajú signály do nervovej sústavy. Spájajú tak centrálny nervový systém s celým telom.
Autonómny nervový systém riadi funkcie vnútorných orgánov. Tie na rozdiel od svalov nevieme ovládať vôľou.
Somatický nervový systém je možné ovládať vôľou. Jeho úlohou je rýchly prenos informácií oboma smermi. Je súčasťou mnohých reakcií nášho tela od jednoduchých pohybov až po napríklad zrýchlenú chôdzu. K tomu, aby tieto pohybové aktivity vedel mozog kontrolovať, sa musia pomocou periférnych nervov do neho preniesť základné informácie o polohe končatiny, o svalovom napätí alebo o bolesti z poranenia.
Mozgo-miechový mok
Jedná sa o číru, bezfarebnú tekutinu, ktorá sa nazýva aj likvor. Jej úlohou je chrániť organizmus proti infekcii a vyživovať mozog a miechu. V priemere má každé ľudské telo asi 150 ml mozgo-miechového moku. Vyšetrenie tohto moku sa robí pomocou lumbálnej punkcie.